Dňa 10.10. 2015 členovia OZ Kráľova studňa spolu s deťmi uskutočnili výlet vlakom na Liptov. Keďže najbližšia železničná stanica od nás je v Starej Ľubovni, tak sa náš výlet začal práve tam. V sobotu pred obedom stanica v Starej Ľubovni pripomínala naozaj stanicu tichú, stanicu pustú... Dokonca ani vedúci stanice nám nevedel vystaviť spoločný lístok. Ale veľmi dobre nám poradil a tak sa nám nakoniec podarili aj ušetriť. Cesta vlakom do Popradu ubehla celkom rýchlo aj pre tých, ktorí cestovali vlakom prvýkrát. V Poprade bolo potrebné prestúpiť na rýchlik Regiojetu. Keďže sme nemali lístky, bolo potrebné ich zakúpiť. Systému sa veľmi nechcelo, čas nás súril, ale podarilo sa nám nastúpiť včas. Cestu Regiojetom sme si vychutnali perfektne, najme Miloš, ktorému sa ušla biznis trieda. Po výstupe z rýchlika v Liptovskom Mikuláši, náš čakal ďalší súkromný prepravca spoločnosť Deltatour/ ujo Stano/, s ktorou sme sa presunuli do Liptovského Hrádku. Tam o 14:00 hod. bola rezervovaná prehliadka hradu. Aj tu nás čakal mierny šok, keď sme sa dozvedeli, že nás bude sprevádzať samotná majiteľka hradu Dagmar Machová. To, čo tá pani dokázala od roku 2002, keď kúpila vtedy doslova už zrúcaninu hradu stoji za povšimnutie. Ten hrad nielenže zachránila, ale dnes tam prevádzkuje samotný hrad, luxusný hotel a reštauráciu. Keď sme sa jej predstavili, že aj my sa snažíme propagovať naše historické územie vznikla krásna debata. Tak sa naša skupina presunula k nášmu priateľovi Dalovi do jeho galérie. Tam nám porozprával všetko o tom, ako založil galériu ešte Pod skalou v Kráľovej Lehote, všetko o pánovi Smutniakovi, ktorému je venovaná samotná časť v jeho galérii. Potom nás pozval na teplý čaj, pri ktorom sme ešte dlho debatovali aj s jeho pani manželkou o možnostiach budúcej spolupráce. Naša debata skončila dohodou, že budeme pokračovať v nedeľu a to spoločným výletom Kvačianskou dolinou. Aj tam sme boli šokovaní, čo všetko dokázali ľudia okolo terajšieho majiteľa mlyna Pedra a jeho priateľky Katky. Aj s ním sme mali perfektný zážitok z perfektnej prednášky nielen o histórii kvačianských mlynov, ale aj o tom, ako začali obnovovať ruiny mlynov. Dnes je z toho unikátna usadlosť, kde v lete do doliny príde niekedy aj tisíc návštevníkov. Ešte dlho by sme chceli sa s ním rozprávať, ale Pedra už čakali ďalší turisti a nás ešte čakala cesta späť k autobusu. Všetci sme to nakoniec zvládli statočne aj Dalo, ktorý verím bol naposledy peši o barlách v Kvačianskej doline. Naposledy preto, lebo všetci veríme, že na jeho vysnívaný vozík už netreba veľa. Komunitná nadácia Liptov už začala komunikovať s výrobcom vozíka o jeho cene, o možnosti odpočítania DPH a pod. Tak veríme, že ešte toho roku bude mať Dalo asi najkrajšie Vianoce. Po príchode k autobusu nás čakalo ešte rýchle občerstvenie od tety Danky. Posilnení a osviežení sme odviezli Dala domov a pokračovali v ceste smer Lenartov. Bol to naozaj veľmi krásne prežitý víkend, aj s celkom dobrým počasím a už v autobuse domov sme rozmýšľali kam sa vyberieme nabudúce...
