Príprava na nultý silvestrovský výstup začala už v priebehu jesene . Postupne oslovoval ľudí, ktorí by boli ochotní ísť na takýto dosť náročný výstup. Aj keď veľa ľuďom sa takáto akcia najprv zapáčila, ale tvrdili ,že to je nevhodný termín, náročný výstup, bude zima sneh a už vôbec to nie je vhodná túra pre deti. a podobne. Dosť z toho sa nakoniec aj splnilo hlavne zima sneh a náročnosť výstupu. Ale poďme pekne poporiadku ako to nakoniec prebiehalo. Na poslednú chvíľu sa jedni odhlasovali z rôznych dôvodov no našli sa aj takí, ktorí sa ešte prihlásili. Ráno 31.12.2010 o 7.30hod za dosť mrazivého rána veď v noci bolo okolo mínus 12 nás na parkovisku motorestu Javorina v Lenartove zišlo 20 dospelých turistov a 10 detí. Na spoločnom nástupe deti vypustili jeden balón šťastia a každý si mal niečo priať. Ja som mal len jedno želanie, ktoré sa my splnilo – šťastný návrat. Tento nultý ročník nám symbolicky odštartoval náš starosta obce, ktorý nám odovzdal vlajku obce Lenartov aby sme ju vztýčili na Minčole. A vyštartovali sme. Hneď na začiatku nás čakalo dosť náročne stúpanie na sedlo Hajduška. Ešte na začiatku sa zdalo, že snehu nebude až tak veľa no čím sme boli vyššie pribúdalo aj snehu aj prestávok. Na Malý Minčol sme dorazili okolo 9.30. Smerovník udával ešte na Minčol 1.15 hod. To znamenalo že do 11.00 hod, kedy je na vrchole stretnutie by sme to mali stihnúť. Z Malého Minčola to nebolo tak náročne na stúpanie , ale už sa začínala prejavovať hlavne u najmenších únava. Veď najmladší člen výpravy Livuška mala len 5 rokov. A tak naše mamky museli motivovať deti často nesplniteľnými sľubmi. Už len jedna zákruta jeden kopček už len chvíľu a podobne A naozaj zrazu sa pred nami objavil vrchol Minčola. Posledné metre a sme na vrchole. Podarilo sa a o 11.10hod dorazili aj poslední z našej skupiny. Na vrchole už bolo asi stovka ľudí a stále prichádzali od Lipan ďalší turisti. Nakoniec sa nás tam zišlo okolo 150 turistov. Po chvíli sa nám prihovoril vedúci tejto akcie pán Plavčan, ktorý mal na vrchole krátky prihovor a poprial do Nového roku všetko dobré. A potom zaznela na Minčole aj krásna pieseň Slovensko Naše pri ktorej každý z účastníkov mal určite pocit, že sa oplatilo podstúpiť tento výstup. Nakoniec spoločne foto s vlajkou Lenartova a pomaly sme sa pripravovali na zostup. Aj na zostupe sa prejavovala únava, ale každý už sa videl na motoreste, kde sa mala podávať kapustnica a silvestrovský punč. A tak nakoniec presne podľa pozvánky, kde bol predpokladaný návrat do Lenartova o 14.30hod, sme sedeli poriadne unavení v reštaurácií Javorina. Kapustnica chutila výborne punč tiež, ale každý už chcel byť čím skôr doma a tak ešte raz zaznelo Slovensko naše a pomaly sme sa začínali rozchádzať. Dúfam, že všetci zúčastnení zažili netradičný, ale o to zaujímavejší /aj keď náročný/ záver roka. Chcem ešte raz všetkým účastníkom a zvlášť deťom odkázať boli ste statoční zvládli ste to ďakujem !!! A tak verím, že sa na budúci rok na Silvestra stretneme aspoň toľko ako nás bolo teraz.
